Menu
EĽRO
Historický trh - 1969
I. ročník EĽRO - 1991
II. ročník EĽRO - 1992
I. ročník THĽR - 1993
II. ročník THĽR - 1994
XV. ročník EĽRO - 2005
XVI. ročník EĽRO - 2006 XVII. ročník EĽRO - 2007
XVIII. ročník EĽRO - 2008
XIX. ročník EĽRO - 2009
XX. ročník EĽRO - 2010
XXI. ročník EĽRO - 2011
XXII. ročník EĽRO - 2012
XXIII. ročník EĽRO - 2013
XXIV. ročník EĽRO - 2014
XXV. ročník EĽRO - 2015
XXVI. ročník EĽRO - 2016
Kežmarok - iné informácie
Diskusia (návštevná kniha)
Fotogaléria EĽRO - iné stránky
Kežmarok - iné stránky
Google +
Vyhľadaj
 
Web www.elro.sk
Spriaznené weby
www.sevcik.sk
www.miniweb.sk
Anton Budzák - drevorezba
Reklama
ATLANTIS
Profesionálny web hosting s PHP, MySQL, e-mail hosting, registrácia domén

Návštevy doteraz:
EĽRO - Európske ľudové remeslo
Fotospomienky ... - 27. júl 2006 -
Ak máte spomienok a fotografií na EĽRO ešte stále dostatok, podeľte sa o ne. Najmä ak sa dajú označiť za najkrajšie alebo najuletenejšie.
Redakcia novín Kežmarok vyhlásila fotosúťaž.
Dovidenia ... - 18. júl 2006 -
Kráľovná festivalu bola zvolená (medovnikárka - veď išlo o ročník venovaný potravinárskym remeslám). XVI. EĽRO šťastne skončilo, remeselníci, divadelníci, tanečníci, hostia ... všetci sa rozišli domov. XVI. EĽRO ostáva už len v našich spomienkach a fotografiach.
Dovidenia o rok - 6.-8. júla 2007 ?
Zahájené ... - 7. júl 2006 -
XVI. EĽRO - richtárHradby mesta boli dobyté. Remeselníci a kupci sa dostali dnu. V sprievode vošli folklórne súbory. Kľúče od mesta dočasne primátor Ing. Igor Šajtlava odovzdal richtárovi festivalu EĽRO a riaditeľ festivalu EĽRO Ladislav Melikant vyhlásil XVI. ročník EĽRO za zahájený.
Ak ste nestihli prísť dnes, EĽRO sa na Vás teší aj v sobotu i v nedeľu. Určite si prídite všetko pozrieť na vlastné oči, fotografie stihnem pridať asi až budúci týždeň.
Program EĽRO 2006 - 28. jún 2006 -

Európske ľudové remeslo - Kežmarok - 7.-9. júl 2006
16. ročník EĽRO venovaný potravinárskym remeslám

piatok - 7. júl 2006
12:50 Sprievod mestom (od MsKS, Starý trh)
folklórne, divadelné a tanečné súbory, skupina historického šermu, ...
13:00 Dobýjanie hradieb
otvorenie vstupnej brány areálu remesiel EĽRO z Ulice Dr. Alexandra
13:00-19:00 Festival remesiel (ukážky remeselnej výroby)
v priestoroch areálu EĽRO na Hlavnom a Hradnom námestí
Syrársky trh
na hradnom nádvorí
Kultúrne programy

javisko pri radnici
13:10 Slávnostné otvorenie festivalu remesiel EĽRO 2006
13:40 Kežmarské folklórne súbory pre EĽRO 2006
14:30 FS Mladost - Glogonj, Srbsko
15:30 FS Le Bagad Pagan - Côte des Légendes, Francúzsko
16:00 FS združenia Syrrako - Ioannina, Grécko
17:00 Združenie ľudových súborov južného Nemecka
18:00 Folklórny súbor z Hajdúszoboszló - Maďarsko

javisko pred hradom
14:00 FS Madavina - Madona, Lotyšsko
15:00 DFS Pramienok - Selenča, Srbsko
15:30 FS Pillipiigad - Kose, Estónsko
16:00 FS Los Velhadors - Saint Junien, Francúzsko
17:00 FS Śwarni - Nowy Targ, Poľsko
18:00 FS Mladost - Glogonj, Srbsko
18:00 Modlitba národa
program, v ktorom odznejú piesne ľudové i duchovné, tradičné inštrumentálne nástroje fujary, píšťalky, gajdy a trombity
účinkujú: Anna Hulejová, Monika Kandráčová, Hanka Servická, Mužská spevácka skupina z Heľpy, Ľ. Párička, Ľ. Tatarka, V. Homola, M. Katreniak, M. Fiľo, D. Mudrák, P. Lašak, M. Štefánik
moderuje: Ján Valentík
v Drevenom artikulárnom kostole
19:00 Hudba, tanec, spev - kultúrny program
účinkujú: Hudobno-zábavná skupina Eminent, Hviezdy a hviezdičky mesta Kežmarok, TšC Tempo
na Hlavnom námestí - javisko pri radnici

sobota - 8. júl 2006
9:00-19:00 Festival remesiel (ukážky remeselnej výroby)
v priestoroch areálu EĽRO na Hlavnom a Hradnom námestí
Syrársky trh
na hradnom nádvorí
Kultúrne programy

javisko pri radnici
9:30 FS Magurák - Kežmarok
10:00 FS Los Velhadors - Saint Junien, Francúzsko
11:00 DFS Maguráčik - Kežmarok
12:00 Združenie ľudových súborov južného Nemecka
13:00 FS Mladost - Glogonj, Srbsko
14:00 FS združenia Syrrako - Ioannina, Grécko
15:00 FS Lučka - Svatobořice-Mistřín, Česko
16:00 Folklórny súbor z Hajdúszoboszló - Maďarsko
16:30 Martin Bies a skupina Flamenco Clan - Bratislava
17:30 FS Magura - Kežmarok

javisko pred hradom
10:00 Rozprávka Cirkus Obludadrium - predstavenie veľkých 2,5 – 4 m vysokých postáv draka, čertopiera, sliepkobora, vtákozvera ... - Divadlo Maska, Zvolen
11:00 Skupina historického šermu JAGO
11:30 FS Pillipiigad - Kose, Estónsko
12:00 DFS Pramienok - Selenča, Srbsko
12:30 DFS Goralik - Kežmarok
13:30 Skupina historického šermu
14:00 Prezentácia remeselníkov, súťaže
15:00 FS Madavina - Madona, Lotyšsko
16:00 RFS Deti Kesaj - Kežmarok
17:00 Združenie ľudových súborov južného Nemecka
18:00 Folklórny súbor z Hajdúszoboszló - Maďarsko
19:00-2:00 Kežmarok sa zabáva - kultúrny program s tanečnou zábavou
účinkujú: Ivan Tuli Vojtek a country skupina Trampsong, Ivan Štrofek, Ľudový rozprávač JožkoJožka, Tanečný súbor Emócia, Zdenka Predná so skupinou, Hudobná skupina Návrat, diskotéka ...
na Hlavnom námestí - pred radnicou
23:00 Ohňostroj

nedeľa - 9. júl 2006
9:00-16:00 Festival remesiel (ukážky remeselnej výroby)
v priestoroch areálu EĽRO na Hlavnom a Hradnom námestí
Syrársky trh
na hradnom nádvorí
Kultúrne programy

javisko pri radnici
9:30 FS združenia Syrrako - Ioannina, Grécko
10:30 Folklórny súbor z Hajdúszoboszló - Maďarsko
11:30 FS Lučka - Svatobořice-Mistřín, Česko
12:30 Združenie ľudových súborov južného Nemecka
13:30 FS Mladost - Glogonj, Srbsko
14:30 DFS Maguráčik - Kežmarok

javisko pred hradom
10:00 Rozprávka KOCÚR V ČIŽMÁCH - Bábkový
súbor KUK Liptovský Mikuláš
11:00 Skupina historického šermu JAGO
11:30 FS Los Velhadors - Saint Junien, Francúzsko
12:30 Skupina historického šermu
13:00 DFS Goralik - Kežmarok
14:00 FS Pillipiigad - Kose, Estónsko
15:00 DFS Pramienok - Selenča, Srbsko
15:00 Korunovácia Kráľa remesla EĽRO 2006
Ukončenie festivalu
Koleso šťastia - žrebovanie tomboly
javisko pri radnici

V priestoroch trhu počas festivalu EĽRO 2006:
ľudové hudby, trhové atrakcie, detské mestečko, streľba z luku, jazda na poníkoch, príležitostná pečiatka s námetom potravinárskych cechov, poštové obálky s prítlačou, dekoratívne vyrezávanie ovocia a zeleniny – carving, bohaté občerstvenie, grilovaná zelenina a ovocie, tradičné slovenské jedlá, Salaš u Franka ...

Sprievodné podujatia festivalu EĽRO 2006:
Rozprávka Krásna pastorkyňa
- denná prehliadka v priestoroch Kežmarského hradu - vstupy každých 20 minút
Krvavé dejiny – vdova
- historický príbeh v priestoroch Kežmarského hradu - vstupy každých 20 minút od 21:00
Kežmarok očami 18-ročných
- výstava - obrazy, Výstavná sieň Barónka, Hlavné námestie 46
Poklady z depozitárov
- výstava - výstavné priestory na Ulici Dr. Alexandra 11
Expozícia Meštianska bytová kultúra na Spiši
- výstava - Meštiansky dom, Hlavné námestie 55
EĽRO 2006 - 10. jún 2006 -
Tradičné slovenské remeslá budú obohatené účasťou remeselníkov z Poľska, Českej republiky, Maďarska a Dánska, ktorí prídu predviesť prácu s drevom, výrobu šperkov, či zhotovovanie plstených výrobkov. Svoje zastúpenie bude mať už tradične Združená stredná umelecká škola z Kežmarku, ktorú doplní súkromné umelecké učilište z Prešova a Hámrov.
V roku 2006 prichádzajú organizátori s novinkou. Priestor pred hradom, ktorý doteraz ponúkal špeciálne remeselné stánky bude mať novú podobu. Keďže je festival tento rok venovaný potravinárskym cechom, organizátori pripravili pre návštevníkov zaujímavú novinku. Košiar s ovečkami a valachmi nebude len ozdobou areálu, ale návštevníci, ktorí sa tu pristavia, uvidia tradičnú výrobu syrov - počnúc dojením, končiac bochníkmi syra. Rybársky cech pripomenú rybárske siete, pod ktorými sa budú údiť pstruhy, mäsiari predvedú tradičnú zabíjačku a spomienku na niekdajšie kežmarské vinohrady v tokajskej oblasti pripomenú vinári s tokajským vínkom a zahanbiť sa nedajú ani pivovarníci.
Nebude chýbať ani podujatie Hodina remesla deťom, najmenších poteší rozprávkové predstavenie Cirkus Obludárium, či historický šerm a na dvoch javiskách sa predstavia okrem iného aj domáce folklórne súbory a súbory z Nemecka, Estónska, Srbska, Grécka, Maďarska, Ruska, Francúzska, Poľska. Popri množstve sprievodných podujatí nesmieme nespomenúť koncert vážnej hudby, či večerné programy na námestí pred radnicou v piatok i v sobotu (domáce folklórne, hudobné a tanečné súbory, Ivan Vojtek, Pavol Petrík „Model“, Zdenka Predná, Ivan Štrofek, nočný ohňostroj, zábava na námestí ...)
V hrade budú opäť pripravené divadelné prehliadky - cez deň rozprávka pre deti pod názvom Krásna pastorkyňa a v noci pre dospelých príbeh Beaty Laskej, vyrozprávaný očami zlej a zatrpknutej slúžky jej manžela - Milice. Nočné prehliadky sa budú niesť pod názvom Krvavé dejiny IV - Vdova. Vstupy na večerné predstavenie budú od 21. hodiny každých 15 minút. Pod divadelnými prehliadkami je opäť podpísané EX-TEATRO pod vedením Marcela Hanáčka a Múzeum Kežmarok.
Kompletný program nájdu záujemcovia koncom júna na www.elro.kezmarok.sk.
Syrársky trh sa uskutoční opäť na hradnom nádvorí.
Kežmarské cechy - 10. jún 2006 -
Festival Európske ľudové remeslo si každoročne pripomína niektorý z cechov, ktoré kedysi v Kežmarku existovali.
V r. 2006 bude festival EĽRO venovaný potravinárskym cechom.
Potravinárske cechy patrili k základným a najpočetnejším cechom v Kežmarku. Vo všetkých cechoch vládla prísna pracovná a morálna disciplína, ktorá bola zakotvená v artikuloch - štatútoch cechu. Na čele spoločenstva stál cechmajster, ktorý bol spravidla každoročne volený z kruhu starších majstrov. Majstri sa delili na starších, stredných (výnimočne) a mladších. V rámci cechu sa delili aj tovariši - na starších (najstarší tovariš sa volal Altknecht) a na mladších. Tí, čo v cechu najmenej znamenali a nemali žiadne práva - boli učni.
Na základe artikulov všetkých cechov sa mohol stať v Kežmarku (a nielen tam) učňom iba ten, kto mal zákonitý pôvod a pochádzal „z poctivého lôžka“, mal známych oboch rodičov, ktorí žili vo vzornom manželstve a jeho otec nebol katom, hrobárom šarhom (čo boli nečisté remeslá), pastierom, kočišom, mestským sluhom alebo vojakom (to boli zase podradné zamestnania). Nemanželské dieťa nikto nevzal do učenia. Niektoré cechy (pekársky) vyžadovali od učňa nemecký pôvod. Rodičia museli mať v Kežmarku mestské právo, nemohli byť teda „čerstvými“ prisťahovalcami. Nádejný učeň musel prísť s rodičmi za majstrom niektorého cechu a musel mať aj ručiteľov, ktorí ručili za to, že chlapec z učenia neujde a ak by predsa len zdupkal, museli za neho zaplatiť poplatok. Chlapec ostal u majstra skúšobne dva - tri týždne, ten si všímal jeho telesnú zdatnosť, šikovnosť a usilovnosť a keď sa mu chlapec pozdával, vzal ho do učenia. Za poplatok rodičov sa spísala zmluva a učňa zapísali do cechovej knihy.
Keď sa chlapcovi skončila učňovská doba, zasadli všetci majstri cechu, prišli rodičia učňa a učeň bol slávnostne z učenia „prepustený“. Skontrolovalo sa plnenie zmluvy medzi rodičmi a majstrom, ako aj chovanie a práca učňa. Do cechovej knihy sa zapísal medzi prepustených učňov, dostal výučný učňovský list a súčasne ho zapísali medzi tovarišov cechu. U niektorých cechov (mäsiarsky, rybársky) sa konali pompézne tovarišské krsty, na ktorých sa zabávalo v rámci fašiangov celé mesto.
Tovariši sa mali o niečo lepšie ako učni. Dostávali symbolický plat, prípadne prepitné, ale aj pre nich platili mnohé obmedzenia: pod trestom straty platu sa nesmeli stýkať s nečestnými ženami, klebetiť s dievčatami, niečo im sľubovať, dávať darčeky, nesmeli od nich nič vziať, tovariši sa nesmeli navzájom v dielňach navštevovať, chodiť do krčiem atď.
O nič povoľnejšie ako artikuly jednotlivých cechov neboli ani predpisy pre všetky kežmarské cechy, vydané radou mesta Kežmarku v r. 1781. Od tovarišov požadovali, aby ráno vstávali o piatej, zobudili ostatných, zapálili svetlo a oheň (pri sviečkach sa mohlo robiť len od sv. Michala do Veľkej noci) a neprestali pracovať skôr ako o dvadsiatej hodine večer. Hodina bola vyhradená pre obed, polhodina pre raňajky a večeru. Pracovalo sa od štvrtej - piatej ráno do devätnástej hodiny večer, v sobotu alebo pred iným sviatkom pracovali o hodinu menej. Potom mohli mať tovariši krátke voľno - v zime sa museli vrátiť k majstrovi do 21. hodiny, v lete mohli byť vonku o hodinu dlhšie. Tovariš pracoval u svojho majstra krátko - čo pokazil na materiáli ešte ako učeň, to teraz musel odpracovať. Potom sa vybral na povinnú dvoj - trojročnú vandrovku. Chodil po celom Uhorsku a u koho pracoval, ten mu vystavil pracovné vysvedčenie. Každý vandrujúci tovariš, ktorý prišiel do Kežmarku (samozrejme, to isté sa dialo aj v iných mestách), musel sa ubytovať v „herbergu“ - tovarišskej ubytovni, ktorá bola v blízkosti kostola sv. Kríža. Pre šťastie sa musel dotknúť kamennej hlavy sv. Jána, ktorá stála pri dverách kostola a už okolo r. 1720 bola od mnohého hľadenia ošúchaná (v súčasnosti je už hlava nezvestná). Potom šiel vandrujúci za majstrom toho „svojho“ cechu, ktorý mal na starosti vandrujúcich tovarišov. Ak tovariš prácu nedostal, nesmel sa zdržať v meste viac ako tri dni. Ak mu našli prácu, pobudol v Kežmarku najmenej dva týždne a pri odchode dostal tovarišské vysvedčenie.
V Kežmarku sa zachovalo niekoľko druhov vysvedčení, najkrajšie - univerzálne - s vedutou mesta sa používalo od r. 1814 - autorom rytiny bol Johann Georg Lumnitzer. Keď sa vrátil tovariš po rokoch z vandrovky k svojmu majstrovi, pracoval u neho pár mesiacov a začal sa pripravovať so súhlasom cechu na majstrovskú skúšku (Meisterstück). Jej podmienky určovali artikuly cechu. Ak skúšku spravil, zaplatil cechu poplatok, pripravil predpisovanú majstrovskú hostinu a bol zapísaný do cechovej knihy medzi majstrov. Pred celým cechom mu prečítali artikuly. Ale podmienky pre neho platili aj ďalej - do roka a do dňa sa musel oženiť, získať dielňu ... Ak tak neurobil, čakala ho pokuta. Keď bol mladý majster chudobný alebo vypočítavý, neváhal sa oženiť s nejakou vdovou po majstrovi, hoci aj o tridsať rokov staršou - alebo stačilo sa mu priženiť do rodiny majstra, vziať si jeho dcéru ... a tým získal všetko, čo mu predpisovali artikuly. Mladý majster však ešte stále nepožíval všetky majstrovské výhody - musel chodiť so zvolávacou tabuľkou s menoslovom majstrov a pozývať ich na zhromaždenia cechu, odprevádzal domov opitých starších majstrov, avšak na druhý deň im musel porozprávať celý priebeh predchádzajúceho dňa, musel nosiť cechovú zástavu, asistovať pri majstrovských skúškach, nesmel sa stýkať s cudzím majstrom toho istého remesla atď.
Cechy žili vo svojom vnútri bohatým spoločenským životom, ako keby si chceli vynahradiť všetky ťažkosti pri práci. Sedenia cechu boli riadne a mimoriadne. Raz za štvrťrok (niekde aj častejšie) sa robili suché posedenia cechu, kde sa predkladalo vyúčtovanie a nikto vtedy nesmel prísť s nožom, dýkou, palicou, kyjom alebo inou zbraňou, ale robili sa aj výročné účtovania. Raz sa rok sa konal tzv. Bruderbier a vtedy sa zišli všetci členovia cechu aj s manželkami a deťmi a spoločne vypili sud piva. Kto sa niečím previnil, musel chýbajúce pivo v sude doplniť. Previnenie spočívalo v nadávke, zahrešení, buchnutí päsťou do stola, vo vyliatí obsahu pohára a pod. Kým pri pití prvého suda sa nikto nesmel pod trestom pokuty z miestnosti vzdialiť, pri pití druhého suda to už bolo dovolené. Ďalšie - mimoriadne posedenia majstrov - boli pri prijímaní učňov, pri ich prepúšťaní, pri odchode na tovarišskú vandrovku, pri majstrovskej skúške, pri vítaní Nového roka, na Tri krále, na deň patróna cechu, na deň voľby nového cechmajstra, ak sa nekonal na deň cechu, pri všetkých väčších cirkevných sviatkoch, pri krstinách, zásnubách, svadbách i karoch členov cechu. Tak vznikli aj tzv. „blaumontagy“ - modré pondelky, odpočinkové dni po „pernej“ nedeli. Vtedy sa chodilo neskôr do práce, ba v ten deň sa členovia cechu aj povinne kúpali. Neskôr sa modré pondelky prísne zakazovali.
Každý cech mal aj svoj vlastný inventár. Najposvätnejšou časťou bola cechová truhlica, ktorá uložená na stole a otvorená slúžila akoby za oltár. Keď sa truhlica otvorila, od každého člena cechu sa vyžadovala dôstojnosť, akákoľvek nevhodná poznámka alebo zahrešenie sa trestalo pokutou finančnou alebo vo forme určitého množstva vosku (vosk sa používal hlavne na sviece samotného cechu i na oltárne). Do truhlice sa vkladali artikuly, rôzne písomnosti, účty a peniaze. Truhlicu zdobil obyčajne vyrezávaný, intarzovaný alebo maľovaný atribút cechu - podobne zdobil aj pečatidlo. Každý cech mal vlastnú zástavu so svojím patrónom. Každý cech musel mať aj svoje pečatidlo, cechovú knihu, kde sa zapisovali mená prijatých i vyučených učňov, vlastných i privandrovaných tovarišov, vyučených vlastných i cudzích majstrov. K inventáru patrili aj vysvedčenia pre vandrujúcich tovarišov, zvolávacie tabuľky zvlášť na schôdzky cechu a zvlášť na pohreb člena cechu, feruľa - znak hodnosti cechmajstra, obradné nádoby, používané pri hostinách cechu atď. Každý majster mal svoj vývesný štít.
Cechy však mali aj povinnosti voči mestu. Zúčastňovali sa pri hasení požiarov, vypomáhali pri organizovaní výročných trhov - mladí majstri stáli v brnení pri mestských bránach spolu s mestskými vojakmi. V roku 1605 rozdelila mestská rada cechom obranu mestského opevnenia. Vstupnú Vyšnú bránu malo síce v opatere mesto - tam bol aj muničný sklad, ale daňami na jej udržiavanie prispievali pekári. Najväčšia bašta opevnenia v tvare päťuholníka sa pridelila mäsiarom. Aby boli členovia cechov bojaschopní, účinkovali aj v streleckom bratstve, ktoré vzniklo r. 1510 s cieľom naučiť Kežmarčanov zaobchádzať so strelnou zbraňou. Postupom času sa výcvikové streľby zmenili na zábavné. Každý cech vysielal svoju reprezentáciu na súťaže o najlepších strelcov. Napr. roku 1715 súťažili okrem iných pivovarníci, mäsiari, pekári ...
Remeselníci boli v Kežmarku veľmi vážení. Mnohí z nich boli zvolení za senátorov vonkajšej - 50 člennej, ale aj vnútornej - 12 člennej rady, ba nejeden z nich – hlavne z mäsiarov - zastával najvyšší post - richtára.

PhDr. Nora Baráthová   

Kežmarok Vás pozýva - 2. jún 2006 -
Európske ľudové remeslo - pozvánka na XVI. ročník 7.-9. júla 2006... takmer 150 domácich a zahraničných remeselníkov, ktorí predvádzajú výrobu svojich majstrovských diel, domáce a zahraničné folklórne súbory z Estónska, Srbska, Francúzska, Grécka, Maďarska, Nemecka, Poľska, Ruska, večerné zábavné programy, pre deti rozprávky v areáli aj na hrade, slovenské špeciality v typickom salaši a mnoho sprievodných podujatí sa na Vás teší už po šestnásty raz v Kežmarku, počas druhého júlového víkendu ...
... the town of Kežmarok invited you to an international festival „European folk craft“ which will take place between 7th - 9th July 2006. Crafts, folk music and dance groups, traditional food as well as good entertainment on the High street and the castle courtyard are waiting for you during the second weekend in July ...
Sprievodný program - 24. máj 2006 -
EĽRO - to nie sú len remeselníci a umelecké súbory. EĽRO - to je aj bohatý sprievodný program. Tento ročník nás okrem iného čaká:
- súťaž pre návštevníkov (zatiaľ prekvapenie)
- Hodina remesla deťom (btw: za chvílu je MDD - Medzinárodný deň detí)
- Krásna pastorkyňa (rozprávkové prehliadky Kežmarského hradu)
Vstupné - 24. máj 2006 -
Vstupné na XVI. ročník festivalu Európske ľudové remeslo:
 štandardné vstupné   80 Sk (dospelí) 
 štandardné vstupné   50 Sk (deti) 
 predpredaj   50 Sk (dospelí) 
 Kežmarčania (trvalý pobyt v KK)   30 Sk (dospelí) 
 Kežmarčania (trvalý pobyt v KK)   30 Sk (deti) 
XVI. EĽRO - 6. marec 2006 -
Je to tak. Na XVI. ročníku festivalu Európske ľudové remeslo sa uvidíme klasicky počas druhého víkendu v júli, teda 7. - 9. júla 2006.
Podľa oficiálnych stránok EĽRO bude tohoročný festival venovaný remeslám so zameraním na potravinovú výrobu. Láska k EĽRO ide cez žalúdok ? :-)
Ak chcete, pomôcť pri propagácii môžete aj Vy. A keď nie s propagáciou, pomôžte aspoň svojim názorom.

XVI. ročník Európske ľudové remeslo - potravinárske remeslá - fotografie



NAJ.sk