Menu
EĽRO
Historický trh - 1969
I. ročník EĽRO - 1991
II. ročník EĽRO - 1992
I. ročník THĽR - 1993
II. ročník THĽR - 1994
XV. ročník EĽRO - 2005
XVI. ročník EĽRO - 2006
XVII. ročník EĽRO - 2007
XVIII. ročník EĽRO - 2008
XIX. ročník EĽRO - 2009
XX. ročník EĽRO - 2010
XXI. ročník EĽRO - 2011
XXII. ročník EĽRO - 2012
XXIII. ročník EĽRO - 2013
XXIV. ročník EĽRO - 2014
XXV. ročník EĽRO - 2015
XXVI. ročník EĽRO - 2016
Kežmarok - iné informácie
Diskusia (návštevná kniha)
Fotogaléria
EĽRO - iné stránky
Kežmarok - iné stránky
Google +
Vyhľadaj
 
Web www.elro.sk
Spriaznené weby
www.sevcik.sk
www.miniweb.sk
Anton Budzák - drevorezba
Reklama
ATLANTIS
Profesionálny web hosting s PHP, MySQL, e-mail hosting, registrácia domén


www.minibottles.net
Návštevy doteraz:
EĽRO - Európske ľudové remeslo
Ďakujem ... - 25. február 2005 -

Pani Nore Baráthovej za nezištné poskytnutie informácií zo stratenej kroniky Kežmarku o II. ročníku Európskeho ľudového remesla.

II. ročník EĽRO - 17.-19. júl 1992
Pomerný úspech I. ročníka EĽRO`91 (Európskeho ľudového remesla) si vyžiadal pokračovanie. Hoci v zahraničí - hlavne v Nemecku - sú podobné akcie bežné, u nás sa EĽRO stalo zatiaľ ojedinelým podujatím, ktoré priblížilo návštevníkom ľudové remeslo v európskom kontexte. Podujatie vo svojej dramaturgii kládlo dôraz na remeslá s prihliadnutím na ich technologické postupy, výbery materiálov, rôzne techniky a konfrontáciu s príbuznými odvetviami zo zahraničia a čo bolo najhlavnejšie, návštevníci mali možnosť sledovať výrobný proces priamo na mieste.
Rozpočet na projekt II. ročníka EĽRO, ktorý predložila skupina EĽRO z Bratislavy, bol nereálny a premrštený - na 6 miliónov Kčs (napr. kúpa osobného auta, faxu, telefónu a videotechniky za 220 000 Kčs, prenájom veľkoobjemových reklamných balónov s vyhliadkovými letmi si vyžadoval 65 000 Kčs, ohňostroj - ktorý po polnoci druhého dňa málokto videl - stál do 70 000 Kčs a výroba 2000 ks nevýrazných tričiek bez akéhokoľvek vkusu, ktoré nešli ani na odbyt, stála až 200 000 Kčs. Najväčším plusom bola výroba troch typov atypických stánkov, ktorá stála 1,5 milióna Kčs a stánky sa mali použiť každý rok na toto podujatie, no napokon ich muselo zaplatiť mesto, pretože skupina EĽRO peniaze nemala a celou akciou utrpela obrovský deficit. Najsmutnejšie však bolo to, že o EĽRO neprejavil záujem žiaden predstaviteľ vlády, pretože práve v piatok 17. júla 1992 bola vyhlásená zvrchovanosť Slovenska. Tak isto podujatie nedostalo od vlády žiadnu finančnú podporu, ani z fondu Pro Slovakia. Sponzormi EĽRO sa stali napokon mesto Kežmarok, na ktorom ostala najväčšia finančná ťarcha, hoci podľa pôvodnej zmluvy malo mesto vykonávať len organizačnú činnosť, Slovenská štátna sporiteľňa, Technopol Bratislava, Chemosvit Svit, LUKO, Slovenská jednota stredoškolákov, COLUMBEX, Poľnohospodárske družstvo Vrbov, Trading - Kontrol, Tatramat Poprad - Matejovce, kežmarské podniky Tatranský podnik, Vojenské lesy a majetky, Pekárne, Poľnohospodárske družstvo, Podtatranská hydina, Školský majetok, Mraziarne, Tatranské mliekárne a kežmarskí podnikatelia: H. Kiefer, R. Cibulcová, Š. Slodičák, H. Tatarčiaková, K. Jakeš, Š. Straka, J. Bizub, M. Husáková, Ľ. Hámor, Š. Šiška, K. Baranová, M. Džadoň, I. Jasovský, J. Pavličko, J. Palčo, Ľ. Kellner, M. Sekerák, J. Bartoš, M. Černota, H. Mašlonková, M. Figlárová, M. Figlár, Obchodné centrum T + T, Triangel - group, firmy J. Blažko - Š. Uhlár, V. Milaniak - D. Wondimu, Fertáľ - Štecová, Leško - Kušmírek, Kall - Bachleda, Košický - Baluch.
Podľa informácií členov skupiny EĽRO bolo toto rovnomenné podujatie medzitým ako prvý festival remesiel z Československa zaregistrované vo Washingtone v USA vo Svetovom centre folklóru.
Samotná skupina EĽRO Bratislava pracovala v zložení: Ing. Ivan Kysucký, Juraj Rinčo (obaja námet a dramaturgia), Ing. Gabriel Erdélyi, Ing. Ľubo Ondruš (obaja výtvarné riešenie), Ing. Peter Koza a Ján Fila (scenáre a réžia). Za mesto Kežmarok pracovali rôzne komisie pod vedením Ing. Jána Skupina, Jaroslava Švirlocha, Ladislava Melikanta, dr. Nory Baráthovej, Gabriely Kantorkovej, Tomáša Scholtza, Ing. Amálie Danišovej, Ing. Jaroslava Lizáka, dr. Viktora Gurčíka, dr. Pavla Zavackého a dr. Dušana Modranského. Prakticky celá ťarcha organizácie ležala na pleciach Kežmarčanov, nakoľko z Bratislavy prichádzali členovia skupiny EĽRO naozaj len minimálne a rokovali len s primátorom, nie s jednotlivými komisiami.
II. ročníku EĽRO opäť predchádzala propagácia v tlači i v televízii, tlačová beseda v Bratislave, na ktorú však zástupcovia mesta Kežmarok prišlo neskoro, vydali sa plagáty - ideový a programový, dvojjazyčný leták s programom, pozvánky, zástavky v kežmarských farbách s označením EĽRO, podobne aj obrusy, tričká, tašky z igelitu a plátna (žiaľ, i tie nepraktické, pretože sa všetko robilo na poslednú chvíľu), na rýchlo robená videokazeta, ktorá v predaji nemala odbyt a Mestský úrad v Kežmarku vydal príležitostné číslo novín KEŽMAROK, kde sa informovalo o histórii remesiel, sponzoroch i programe EĽRO.
Miestny Klub filatelistov pod vedením Jána Nyékiho pripravil v spolupráci s vedením mesta tzv. poštovú pečiatku 1. dňa s príležitostnou obálkou a pohľadnicami, kde boli kežmarské atribúty - cechové znaky zámočníkov a rybárov, obraz zvonice a obraz nového ev. a. v. kostola. Vydali sa aj lósy k Nadácii MUDr. Alexandra, ktorá na podnet miestnej nemocnice vznikla v januári 1992. MUDr. Vojtech Alexander (1857-1916) bol kežmarský rodák a priekopník röntgenológie v Uhorsku a po ňom je pomenovaná aj kežmarská nemocnica s poliklinikou. Cieľom nadácie je získať finančné prostriedky na zakúpenie monitorovacej sústavy pre jednotku intenzívnej starostlivosti. Lósy vydalo mesto, cena za kus bola 5 Kčs a losovanie sa robilo na trikrát - v každý deň EĽRO. Celkový výnos z lósov bol 15 000 Kčs.
Piatok - 17. júl 1992
EĽRO začalo už tradične sprievodom ľudových hudieb, folklórnych skupín, skupiny historického šermu a jazdy. Sprievod zastal pred tribúnou, ktorá bola postavená na voľnom priestranstve pred Domom nábytku. Na tribúne boli predstavitelia mesta, obvodných úradov, Okresného úradu z Popradu a skupiny EĽRO.
Úvodný prejav povedal primátor Kežmarku Ing. Ján Skupin. Niekoľko viet z jeho prívetu:
„Vážení prítomní, dovoľte mi v mene nás všetkých Kežmarčanov, aby som vás na II. ročníku EĽRO pozdravil tradičným kežmarským prívetom: buďte nám vítaní všetci, ktorí prichádzate v dobrom. Cieľom organizátorov tohoto podujatia - tvorivej skupiny EĽRO pod vedením Ing. Kysuckého a mesta Kežmarku - je v prvom rade oživiť tradíciu remeselníckej výroby ...
Zachovávame si dedičstvo našich predkov, zásluhou ktorého preniklo mesto do povedomia nielen slovenského a českého, ale aj iných národov. K starine chceme priložiť „novum“. Budujeme na malom a strednom podnikaní, na rozvoji kultúry, školstva, turistiky, športu. Takto chceme nielen nás, ale aj všetkých Slovákov predstaviť svetu, ukázať, že v nás je zdravý základ, ktorý zabezpečuje rozvoj osobnosti, rodiny i vlasti. Tieto poklady v nás doposiaľ driemu, ale som presvedčený, že už onedlho sa predstavíme ako národ umný, pracovitý, húževnatý, bohatý duchom, hrdý nielen na zašlú slávu, ale aj na súčasnosť.“
Pred tribúnou si „zašantili“ známi slovenskí herci Maroš Kramár, Ján Kroner a Marek Ťapák, preoblečení za stredovekých remeselníkov. Potom sa sprievod pohol k hradbám, ktoré tentoraz ohraničili celý trhový priestor na Hradnom námestí a v časti Hlavného námestia a boli neobyčajne vkusne vypracované. Vchod od mesta predstavovala obrovská brána, na cimburí boli erby Kežmarku a po stranách erby bývalých hradných pánov Zápoľského, Ruebera, Thurzu a Thökölyho. „Mestská brána“ bola zatvorená, stredovekí bojovníci z Tovarišstva starých bojových umení a remesiel z Bratislavy pod vedením Ing. Kozu sa delom pokúsili o otvorenie brány, ale tá sa napokon otvorila aj bez boja a dobovo oblečení mládenci z Bratislavy začali vyberať vstupné - tentoraz už vo výške 29 Kčs, pričom o vydanie jednej koruny sa ani nesnažili. Mládenci vydržali byť triezvi len prvé hodiny a potom púšťali ľudí buď bez platenia (aj po večeroch v hostincoch rozdávali vstupenky zdarma) alebo cudzincov za viacnásobné vstupné, a to nielen v korunách, ale aj vo valutách. Napokon však vykázali veľmi nízke vybrané vstupné, čo bola tiež jedna z príčin deficitu.
Vynachádzaví však boli aj kežmarskí Rómovia, ktorí bývali v uzavretom priestore trhového areálu v domoch, ktoré mali vchody aj zo zadných ulíc. Tí vyberali sami vstupné po 10 a 15 Kčs, kým ich niekto neudal a mestskí policajti domy spredu napokon uzavreli. Snahy o uzavretie domov v majetku miestneho bytového podniku boli už pred EĽRO, ale stretli sa s odporom. A tak vznikli aspoň podnetné návrhy, aby v budúcnosti nebola len jednocenová vstupenka, ale aby boli aj lacnejšie vstupenky pre mládež, dôchodcov, invalidov, vojakov a nezamestnaných.
Jednotná vstupenka za 29 Kčs sa mnohým zdala drahá a platila iba na jeden vstup do trhového areálu, kde boli stánky a pred hradom a na nádvorí hradu stáli pódia pre kultúrny program. Na trávniku pred hradom sa odohrávali súboje „stredovekých“ rytierov. Na pódiách sa predstavili tieto folklórne súbory: Maguráčik Kežmarok, Čečinka Bratislava, Detvanček Detva, Stavbár Žilina, Kopaničiar Myjava, Podpoľanec Detva, Liptov Ružomberok, Cifra Bratislava - Devín, a ľudová hudba Jána Ambróza z Banskej Bystrice. V hradnej kaplnke vystúpil vokálno-inštrumentálny súbor SKLO Bratislava. Zo zahraničia prišiel súbor Wierchowanie z Poľska a Godeavert z Belgicka. Medzi stánkami sa preplietal bábkový súbor Antona Anderleho z Banskej Bystrice. V poslednom dome Hradného námestia, ktorý kedysi slúžil blízkej škole ako družina mládeže a dnes je ošarpaný, vyrástla cez noc „pirátska“ krčma a na nové podmienky sa adaptovala aj Vináreň u Klempára na tej istej ulici ...
O 16:00 sa uskutočnila v tlačovom stredisku - zasadačke Mestského úradu na radnici - tlačová beseda. Zúčastnilo sa jej 37 novinárov z redakcií: Podtatranské noviny, Práca, Pravda, Nedeľná Pravda, Slovenka, Technické noviny, Roľnícke noviny, Národná obroda, Smena, Koridor, Slovenský denník, Ružomberský hlas, Hlas ľudu, Tlačová agentúra Slovenska, Slovenský rozhlas Košice a Bratislava, Slovenská televízia Košice a z Čiech zástupcovia redakcií Telegraf, Obrana Lidu a Mladý svět. Novinárov o pripravovaných podujatiach informoval primátor Ján Skupin a vedúca tlačového strediska Nora Baráthová. V tlačovom stredisku mali novinári k dispozícii všetky propagačné materiály.
O 18:00 sa uskutočnila slávnostná omša v rímskokatolíckom kostole sv. Kríža, celebroval ju spišský biskup František Tondra a spoluúčinkoval spevácky súbor Lúčnica. Tento súbor mal aj samostatný program o 21:00 v amfiteátri.
Na pódiu pred Domom nábytku, ktorý bol mimo trhového areálu, boli sprievodné programy, kde vystupovala miestny dychovka Kežmarčanka a napríklad v sobotu a nedeľu vystúpil aj známy slovenský spevák Pavol Hammel. V sieni Tatranskej galérie na ulici Dr. Alexandra bola inštalovaná výstava paličkovanej čipky, historickými jedlami sa predstavila Hotelová škola a pomerne nešťastnou sprievodnou, ale atraktívnou akciou boli vyhliadkové lety vrtuľníkom MI 2 leteckou spoločnosťou BEL AIR nad Kežmarkom. 10 minútový let stál 200 Kčs na osobu a 20 minútový let ponad Tatry stál 800 Kčs. Napriek tejto cene bolo záujemcov o let viac ako dosť. Na neustále vrčanie motorov sa najviac sťažovali folklórne súbory, ktorých vrtuľník vyvádzal z rytmu, ako aj obyvatelia sídliska Sever, pretože štartovacia plocha bola na ihrisku ZŠ Sever - Nižná brána. Na požičiavanie boli aj exkluzívne autá firmy EXCLUSIVE CARS Poprad spolu so šoférmi, parkujúce pred radnicou.
Sobota - 18. júl 1992
Program sa začal zopakovaním sprievodu z predchádzajúceho dňa, ktorý sa zastavil pri radnici a zopakovalo sa aj dobývanie hradieb. Trh a vystúpenie folklórnych súborov pokračovalo. Kým v piatok a aj v sobotu doobeda bol krásny slnečný čas, odrazu na začiatku druhého galaprogramu Lúčnice na amfiteátri o 17:00 sa spustil lejak a program predčasne po 10 minútach skončil a viac už nepokračoval. Víchor zhodil aj časť ozdobného cimburia s kežmarským erbom nad vstupnou bránou, a to tak nešťastne, že štyri osoby museli byť ošetrené v miestnej nemocnici. Až vtedy sa zistilo, že krásne vyzerajúce hradby boli postavené úplne lajdácky a mohlo sa stať oveľa väčšie nešťastie. Plánovaný večerný program sa z amfiteátra presunul do mestského kultúrneho strediska, kde sa uskutočnil večer Folk - country a vystúpili na ňom súbory Zabudnutí, Slniečko, Petronella a Lojzo.
Nedeľa - 19. júl 1992
Program sa opäť začal slávnostným sprievodom. Na pódiu bol predstavený najstarší remeselník - kežmarský pernikár Július Joppa, ktorý sa práve cez EĽRO dožil 80 rokov. Sprievod pokračoval dobývaním hradieb - opäť bol krásny čas, čo umožnilo aj ďalšie a stále častejšie lety helikoptéry. Návštevníci mali možnosť okrem historického trhu navštíviť aj rôznych pokútnych trhovníkov s prevažne „šmelinovým“ tovarom, ktorých do mesta proti ich vôli nevpustili a mali vyhradené miesta na trhovisku a parkoviskách. Trhovníci museli zaplatiť za svoje miesta nasledujúce poplatky: za stánky s knihami, bižutériou a hudobninami 100 Kčs na deň, za stánky s potravinami a za stánky s vlastnými výrobkami 200 Kčs, za stánky s priemyselným tovarom (boutique, textil, obuv) 300 Sk a za stánky s občerstvením a alkoholom 400 Kčs na deň. Ak predávali tovar z vlastného auta, priplatili si: za osobné auto 200 Kčs na deň, za Aviu 250 Kčs, za karavan, nákladné auto alebo autobus 300 Kčs na deň.
Program na javiskách skončil o pol siedmej večer a úplne záverečným programom bolo vystúpenie popradského divadelného súboru Teatro Tatro a Bábkového divadla Antona Anderleho.
Remeselníci na II. ročníku EĽRO
V stánkoch sa predstavilo vyše 100 remeselníkov a ich pomocníkov, ktorí predviedli ukážky z takmer 50 druhov rôznych remesiel. Zahraničie predstavovali remeselníci z Poľska, Ukrajiny, Španielska a Belgicka, čo je pre prezentáciu európskeho ľudového remesla trochu málo a naskytá sa otázka, prečo neprišli blízki susedia z Maďarska, Rakúska, Nemecka ...
Zaujímavosťou je skutočnosť, že v celkovom počte remeselníkov bolo 17 rodín - starí rodičia, deti i vnuci, manželia, súrodenci.
Samotných remeselníkov je možné rozdeliť do skupín.
Tvorba z dreva
a - umelecká výroba z dreva a kôry, drevorezba:
František a Viliam Bandúr z Považskej Bystrice, Viliam a Marta Heringová z Piešťan, Jozef a Milan Jánoš, Alexander Racko a Pavel Krkoška z Bratislavy a František Bekeš zo Svitu. Kežmarok reprezentovali Cyril Kocúrek z Kežmarku a štvorčlenná rodina Korkošovcov: otec Ondrej a deti Peter, Oto a Klára. Najstarší Korkoš usilovne zháňal záznamy a podpisy návštevníkov do svojej veľkej kroniky, kde bol už napr. podpísaný minister Dienstbier, Ján Čarnogurský, František Mikloško atď.)
b - výroba ľudových hudobných nástrojov:
Drahomír Daloš z Lehoty pri Nitre, Michal Fiľo z Banskej Bystrice a Tibor Koblíček z Turíčiek, večne odetý v kroji, ktorého fujaru bolo počuť doširoka-ďaleka - no okrem toho vyrába široký sortiment hudobných nástrojov - aj píšťaly a gajdy
c - debnárstvo, korytárstvo:
Jozef Kunetka a Miroslav Pečuch z Bratislavy a Justín Palkovič z Dubovej - títo remeselníci mali svoj „pľac“ na tráve pred hradom, aby v uliciach „nenašpinili“
d - výroba šindľov:
Ján Jakubčák a Ondrej Petrenčík z Vikartoviec, zohratá dvojica takmer 80 ročných majstrov, pracujúcich tiež na tráve pred hradom. „Na výrobu šindľov treba dobré drevo. Najlepšie je polosuché. Potom sa naštiepe. Nasleduje strúhanie oberučným nožom, tak vlastne vzniknú samotné šindle. Potom sa vezme pahovací nôž (paha je žliabok na šindli) a šindľa sa vypaží, urobí sa na nej žliabok, vďaka čomu šindle zapadnú do seba. Nakoniec sa šindle pribijú na strechu.“
e - výroba hračiek:
Róbert a Edita Žilíková z Mojmíroviec - ich drevené hračky predstavovali skutočnú novinku, hoci nadväzovali na staré slovenské tradície. Drevené koníky a iné zvieratká boli rozoberateľné a predstavovali aj akúsi logickú hračku.
Výroba z prírodných pletív
a - výrobky zo slamy:
Jozef a Hedviga Hupková zo Serede sa prezentovali už vianočnými ozdobami, spolu s nimi pracovala ich 10-ročná vnučka Mirka Sárasová, pasovaná za najmladšiu remeselníčku EĽRO.
b - výrobky zo šúpolia:
Oto a Mária Katušová z Bratislavy ponúkali nielen betlehemy, ale aj bosorky, lietajúce na metle ...
Spracovanie kovov
a - kováčstvo:
Marek Guzy z Veľkej Lomnice, Augustín Nebus z Lendaku, otec Jozef Oravec st. z Mlynčekov a syn Jozef Oravec ml. z Popradu pracovali v dvoch drevených prístreškoch, pričom okolo nich sršali iskry z ohniska, poháňaného elektrinou, a nie stredovekými mechmi ... Našťastie sa nechytilo nič a majstri na tráve pred hradom vyrábali na želanie návštevníkov podkovičky pre šťastie.
b - umelecké zámočníctvo:
Jozef Kaminský z Červenice - o jeho umení hovorí fakt, že vyučuje svoj „fach“ aj na Strednom odbornom učilišti v Prešove.
c - drotárstvo, šperkárstvo, prackárstvo, zvonkárstvo:
František Rochovský z Pohorelej - člen remeselníckej dynastie a pri ňom Ing. Vendelín Kapusník z Bratislavy - zaujímavá postava - držiaca sa kréda: Život je škola a psota majster. Začínal ako sklenársky majster, ovláda asi 14 remesiel a vysokú školu si urobil len tak „z pasie“ po päťdesiatke ... Robil drotárske práce, ale aj ozdobné pracky.
d - odlievanie farebných kovov:
Jozef Boráros zo Šamorína - Maďar, ktorý výborne ovládal aj slovenčinu
Výroba a spracovanie textílií
a - spracovanie ľanu:
Anna Jakubčáková a Anna Škirtová z Vikartoviec ukazovali jednotlivé postupy pri spracovaní ľanu na priadzu - najprv snopky ľanu rafajú na trlici, aby sa steblo oddelilo od pazderia, potom češú na železnej kefke - šteti, aby sa od seba oddelili dlhé vlákna od krátkych, lebo len dlhé možno dobre spriadať na vreteno a až potom sa spradená niť na kolovrátku alebo praslici môže natočiť na motovidlo, aby sa mohla použiť na tkanie. „My sme s ľanom robili odmalička, od 8 rokov nás do toho rodičia nútili. Vyhotovovali sme z neho plátno, obrusy, vrecia na zemiaky i obilie, trávnice. A to všetko len pre vlastnú potrebu.“- hovorila babka Škirtová pod „kolibou“ na trávniku pred hradom, ktorá mala stále svojich obdivovateľov.
b - tkanie kobercov na krosnách:
Rozália Štupáková zo Slovenskej Vsi sa chválila nielen svojím umením, ale aj takmer 200 ročnými krosnami svojej prababičky.
c - výroba kabaníc a klobúkov:
Jozef Kucbeľ z Detvy a Peter Slovák z Trenčína.
d - výroba povrazov a bičov:
Michal Chalupka zo Štrby demonštroval nielen výrobu, ale aj zvuk práve upleteného biča.
e - ľudová výšivka na plátne:
Mária a Dáša Rochovská z Pohorelej.
f - zhotovovanie čipiek a paličkovanej čipky:
Alžbeta Füzeková z Horných Salíb a Štefan Novák z Košíc - zaujímavosťou bolo, že tento muž sa už štyri roky venuje rýdzo ženskej práci - paličkovanej čipke ...
g - zhotovovanie krojovaných bábik a svadobných vencov:
Dr. Jana Kucbeľová z Detvy.
h - rôzne ručné práce:
Klub dôchodcov z Kežmarku - práce pripravilo asi 10 žien, ktoré sa nesťažovali na nízky zisk ...
Výroba z hliny
a - hrnčiarstvo:
Alena Horňáková z Michaloviec a Štefan Slivko z Pozdišoviec - obecenstvo dokázalo dlhé hodiny obdivovať ich prácu na hrnčiarskom kruhu, poháňanou elektrinou.
b - habánska keramika:
Ján a Marcela Korkošová zo Svätého Jura - Ján je najmladším bratom Ondreja Korkoša z Kežmarku.
c - ozdobná keramika:
Ján Kopecký z Bratislavy.
d - úžitková keramika:
Milan Árendáš z Tvrdošoviec, Ing. arch. Pavol Behúl z Bratislavy - vyrábal akési maskoty EĽRO, ktoré však skôr vyzerali ako príšery, Jakub Laca z Bratislavy a Miloš Kunkel z Hlohovca.
Spracovanie kože a kožušín
a - ozdobné výrobky z kože:
Dvojice Peter a Vladimír Hvojník a Ján a Helena Reisová z Prievidze, Ing. Igor Krista z Banskej Bystrice.
b - remenárstvo, sedlárstvo:
Miroslav Zelník zo Šrobárova vyrábal postroje a sedlá, Jozef Šoltés a Mária Skončanová z Kežmarku zase rôzne ozdobné predmety z remeňa.
c - šitie a vyšívanie kožuchov:
Daniel a František Adamjak z Kežmarku a František Rochovský st. z Pohorelej, ktorý pozná ešte tajomstvo technológie niekdajšieho farbenia koží - no jeho krásne kožúšky a vesty nie sú pre peňaženky obyčajného Slováka. Využívajú ich členovia špičkových folklórnych súborov.
Výroba a spracovanie potravín
a - pekárstvo:
Peter Weidner z Kežmarku.
b - pernikárstvo:
Ľudmila Cipová a Eva Pavlovičová z Nitry, Ľudmila Karasková, Helena Sušová a Alžbeta Vojačeková z Bratislavy. Kežmarok zastupoval Július Joppa - najstarší remeselník, ktorý sa 18. júla 1992 dožil 80 rokov. Vyučil sa remeslu ešte na Podkarpatskej Rusi, kde býval, ako dvanásťročný upiekol prvý medovník - srdiečko a k remeslu sa vrátil po prestávke v rokoch 1948 - 1989. Počas EĽRO bol obletovaný novinármi, ale aj zvedavými návštevníkmi, ktorým bol ochotný rozprávať aj celé hodiny. Ako jediný prišiel s vlastným starým celtovým stánkom.
c - spracovanie syra:
Poľnohospodárske družstvo Vrbov si pred hradom postavilo kolibu, ktorú strážil bývalý bača Ján Gallik, v kolibe v kotlíku bublala voda a z bieleho mieška odkvapkávala srvátka - ale syr hygienická kontrola nedovolila predávať, pretože bolo aj veľmi teplo. Pri kolibe boli barančeky, ktoré v tom teple kožuchy vôbec netešili.
d - výroba ľanového oleja:
Michal Brejka z Popradu - svoju výrobu demonštroval na miniatúrnom modeli celého výrobného zariadenia a predvádzal ju každému záujemcovi aj s patričnou históriou - napr. že olej sa lisoval vždy v pôstnom období pred Veľkou nocou a používal sa nielen pri varení a pečení, ale liečili sa ním aj popáleniny a zdurený dobytok.
Rôzne výtvarné prejavy
a - ozdobovanie kraslíc:
Zuzana Beňová a Zuzana Pastrnáková z Batizoviec.
b - perokresba:
Stanislav a Ružena Krčmářová z Bratislavy.
c - maľovanie na skle:
Helena Šišková z Bratislavy.
Zahraniční účastníci
Poľsko:
Bukowina Tatranska - Vladislav Kulančak (drevorezba a výroba zvonkov), František Koszarek (kovové výrobky) a František Bafia (zhotovovanie odevov), Družstvo Limanová reprezentovali 4 rôzni remeselníci.
Ukrajina:
Vitalij Sinčuk z Mukačeva (keramika).
Španielsko:
Miguel Hernando de Jesus a Enrique de Juan Chivite (obaja spracovatelia kameňa, dreva a rohoviny) a hoci vedeli len španielsky, „dohovorili“ sa s každým.
Belgicko:
reprezentovali tri remeselníčky - A. Bosmansová (paličkárka), Joanna Poulissenová a jedna jej neznáma kolegyňa (maľovanie hodvábu, výrobky zo skla a keramiky).
Pár záverečných slov
Ľudia si pochvaľovali, že všade nachádzali lavičky na sedenie a plno smetných košov (čo Technické služby odniesli hneď po skončení EĽRO, aby predmety náhodou nezmenili majiteľa ...). Koľko bolo skutočne ľudí na EĽRO, to sa už nikdy nepodarí zistiť, mohlo ich byť vyše 30 000, ale na vstupnom sa to, žiaľ, neprejavilo. Na druhý deň po skončení trhu sa stiahli kežmarské zástavy i zástavy európskych štátov, ktoré viali na radnici, rozobrali sa hradby, z ktorých časť sa barbarsky rozbila na malé kúsky, stánky sa odviezli do skladu obilného sila, čo im určite neprospeje ...
Dva ročníky EĽRO stáli mesto Kežmarok 800 000 Kčs a ešte po skončení trhu sa netušilo, že mesto bude musieť zaplatiť aj stánky. Medzi ľuďmi sa vyskytlo zopár návrhov na zníženie vstupného, na zníženie počtu folklórnych súborov zo Slovenska (napr. Lúčnica stála okolo 100 000 Kčs a napokon mala len jedno predstavenie), úplne by stačili súbory zo Spiša a východu. Boli aj návrhy na väčší časový odstup medzi ročníkmi, pretože prvý a druhý ročník EĽRO sa veľmi podobali a účasť remeselníkov bola takmer tá istá.
Napriek všetkým nedostatkom sa podujatie páčilo a jedna z účastníčok - Helena Šišková z Bratislavy - napísala na Mestský úrad: „Som povďačná organizátorom EĽRO a hlavne mestu Kežmarok, ktorého pracovníci dokázali vytvoriť a zabezpečiť tak krásny zážitok z podujatia ... Bola som milo prekvapená čistotou, úpravou starých historických domčekov a vôbec celým programom, ktorý ste nám, účastníkom, ako i hosťom pripravili ... Týmto ešte raz ďakujem organizátorom ako i mestu Kežmarok, ktoré mi umožnilo bližšie poznať Vaše mesto a budem v kruhu svojich známych propagovať Vaše budúce podujatia a krásu Vášho mesta. Prajem Vám veľa úspešných a krásnych takýchto podujatí a dovidenia v roku 1993.“



TOPlist