www.EĽRO.sk - fan site - Trh Historických Ľudových Remesiel 1994

Ďakujem ... - 17. marec 2005 -
Pani Nore Baráthovej za nezištné poskytnutie informácií zo stratenej kroniky Kežmarku aj o II. ročníku THĽR (Trhu historických a ľudových remesiel).

II. ročník THĽR - 12. - 14. august 1994

Usporiadanie II. ročníka THĽR sa konalo pod záštitou Ministerstva hospodárstva a Ministerstva kultúry SR. Ročník bol tým slávnostnejší, že predstavoval vyvrcholenie osláv 725. výročia udelenia mestských práv Kežmarku.
Toto výročie „pritiahlo“ aj väčších sponzorov - boli to tieto firmy a inštitúcie: Chemosvit Svit, OKTAN Kežmarok, Tatrakov a.s. Kežmarok, AGA GAS a.s. Bratislava, Slovenská poisťovňa - pobočka Poprad, Všeobecná úverová banka - pobočka Poprad, 1. Komunálna banka - pobočka Liptovský Hrádok, Slovenská poľnohospodárska banka, Investičná a rozvojová banka - pobočka Poprad, Formbeton Kežmarok, Rádio Tatry a ďalší. Finančne prispel aj Štátny fond ministerstva kultúry SR Pro Slovakia.
Komisie pracovali prakticky v takom istom zložení ako r. 1993. len s tým rozdielom, že tentoraz mali oveľa viac práce, pretože pribudli rôzne sprievodné akcie.

Osobitná koncepcia

Pre tento ročník THĽR sa Vypracovala osobitná koncepcia, ktorá mala obsahovať remeslá:
1. ľudové
- tradičné spôsoby získavania obživy:
- poľnohospodárska výroba (prezentácia pomocou výstavy starého náradia, pracovných úkonov)
- pastierstvo - reál
- včelárstvo - výstava úľov
2. historické (kováči, výrobcovia starých zbraní, cinári, kamenári atď.)
3. ostatné remeslá, existujúce v minulosti i dnes

Účastníci, vizualizácia, vstupné ...

Účastníkmi mali byť renomovaní majstri zo Slovenska ako aj poľského Spiša, ale aj školy, ktoré vyučujú remeselné odbory. Preto boli oslovené všetky takéto školy na území Slovenska.
Vydali sa dva letáky - ideový a programový a podobne aj dva plagáty. Pozvánky boli tie isté ako roku 1993, samozrejme s novým obsahom vkladaných letákov a pozvánok. Veľmi vkusné boli farebné dvojcenové a čestné vstupenky s emblémom THĽR, erbom mesta a pohľadom na historické jadro Kežmarku. Vydalo sa aj 6000 lístkov do tomboly - boli modrej tlače s logom THĽR. Tak isto veľmi vkusné boli farebné označenia jednotlivých remeselníckych stánkov, ktoré doteraz mali veľmi jednoduché označenie. Jednotlivé druhy remesiel sa líšili farbami, každý remeselník mal uvedené meno, miesto a región, odkiaľ pochádzal. Autorom a realizátorom všetkých výtvarných návrhov bol Ing. Vladimír Kapraň, pracovník Mestského úradu v Kežmarku.
Vstupné sa určilo u dospelých na 30 Sk, avšak v predpredaji do 10. augusta 1994 len 25 Sk. Deti nad 8 rokov, študenti, vojaci a dôchodcovia mali za vstupenku zaplatiť len 15 Sk. Dôchodcovia nad 70 rokov a deti do 8 rokov neplatili nič. Zvlášť vstupné vo výške 15 Sk bolo na večerné podujatia.

Piatok - 12. august 1994

V deň otvorenia THĽR o 10:00 sa v mestskom kultúrnom stredisku uskutočnilo slávnostné zasadanie mestského zastupiteľstva, na ktorom bol prítomný aj podpredseda vlády dr. Ivan Šimko, neskôr prišiel aj ďalší podpredseda dr. Roman Kováč, minister kultúry SR Ľubomír Roman, minister dopravy, spojov a verejných prác Ing. Mikuláš Dzurinda, štátny tajomník ministerstva hospodárstva Alojz Oparty, prvá tajomníčka veľvyslanectva USA Eleonore Sutter, prišli aj primátori družobných miest Bochnie, Lanškrounu a Hajduszoboszló, bývalí obyvatelia Kežmarku, dnes žijúci v Nemecku, Maďarsku a Rakúsku, členovia Klubu primátorov miest Slovenska na čele s primátorom Bratislavy Petrom Kresánkom a primátorom Košíc Rudolfom Bauerom, bývalí študenti gymnázia - dnes známe osobnosti atď ...
Hlavnú reč predniesol primátor Kežmarku Ján Skupin. V kultúrnom programe vystúpili viaceré kežmarské školy, ktoré prítomným podali obraz starého a nového Kežmarku. Husľovou hrou sa predstavil aj kežmarský rodák, teraz obyvateľ Nemecka, Mikuláš Jelínek. Súčasťou zasadnutia bolo aj odovzdanie pamätných plakiet.
O 13:30 sa vo Výstavnej sieni mesta na Hlavnom námestí č. 46 pod záštitou mesta, Správy Tatranského národného parku a Slovenského poľovníckeho zväzu uskutočnila vernisáž výstavy maliara Karola Sovánku (1883 - 1961). Sovánka pochádzal z Uhrovca, študoval na zahraničných umeleckých akadémiách. Po návrate domov prišiel do Kežmarku, kde sa zamestnal v továrni na umelecké výšivky ako návrhár a kreslič. Tu sa oženil s dcérou nemeckého inžiniera Emou Schenkovou. Učarovali mu Tatry - predovšetkým ich fauna, ktorú zvečnil vo svojich obrazoch i plastikách. Po vojne sa odsťahoval do NSR, kde aj umrel.
O 14:00 sa v budove bývalej tatraľanskej škôlky a jasieľ na Nižnej bráne č. 2 otvorili dielne Strediska praktického vyučovania umeleckých remesiel - druhého svojho druhu na Slovensku. V záhlaví pozvánky figuroval ako pozývateľ nielen mesto Kežmarok, ale aj Ministerstvo kultúry SR, ktoré všemožne napomáhalo vytvoreniu školy. Na farebnej pozvánke bolo foto známeho kežmarského remeselníka drevorezbára Ondreja Korkoša. Pásku prestrihol minister Ľ. Roman za účasti ďalších hostí.
Tak sa splnil životný sen Ing. Anny Thomayovej, ktorá zo začiatku sama, neskôr s pomocou vedenia mesta a ministerstva kultúry bojovala o osobitnú školu, ktorá by sa venovala umeleckým remeslám. Ing. Thomayová vychádzala zo skutočnosti, že po roku 1948 sa likvidovali drobní živnostníci - remeselníci a zaniklo aj remeselné školstvo. Po roku 1989 zase začali snahy o oživenie tradičných remesiel, ale starí remeselníci už nemali sily na obnovenie svojej činnosti a mladí remeslo neovládali.
Na to, aby sa vychoval remeselnícky dorast, bola potrebná zodpovedná odborná škola. Ing. Thomayová sama pripravila projekt na zriadenie strednej odbornej školy tradičných remesiel. Keďže súčasná finančná situácia neumožňuje vznik samostatnej školy, zriadilo sa Stredisko praktického vyučovania umeleckých remesiel pri Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom, kde sa bude zabezpečovať teoretická príprava učňov. V prvom školskom roku sa na škole otvoria tri odbory - umelecké stolárstvo, rezbárstvo a krajčírstvo pre 32 záujemcov.
O 15:00 sa pred radnicou slávnostne otvoril II. ročník THĽR - nechýbali ani divadelné postavy trhového richtára a jeho zbrojnošov a s nimi sa aj všetci hostia sa pobrali do trhového priestoru, ktorý bol ako minulý rok ohraničený dosť nevkusným kolovým plotom a pripomínal skôr vchod do obrovského košiara.
O 16:00 začal pred hradom kultúrny program. Počas celého THĽR sa predstavili súbory Maguráčik a Goralik z Kežmarku, Stavbár Žilina, Čarnica Košice, Sabinovčan Sabinov, Kopaničiar Myjava, Benešáček z Benešova u Prahy, Bochniane a Zakopiany z Poľska, folklórna skupina z Hajduszoboszló, skupina historického šermu Bojník, skupina sokoliarov Aquila.
O 16:30 sa ako po minulý rok stretol Klub primátorov s predstaviteľmi cirkví a o poldruha hodiny začala v rímskokatolíckom kostole sv. Kríža slávnostná omša.
O 21:30 začalo na hradnom nádvorí scénické pásmo Nory Baráthovej Naše mesto Kežmarok, ktoré predstavilo prierez histórie Kežmarku od jeho vzniku po 17. storočí. Hrali ochotníci z Kežmarku a Tatranskej Lomnice v réžii Eduarda Fertáľa st. Žiaľ, ani tentoraz nebolo najlepšie ozvučenie.

Sobota - 13. august 1994

THĽR pokračovalo od 9:00 do 19:00 trhovým predajom a vystúpeniami známych folklórnych súborov. Pribúdali atrakcie - jazda na poníkoch, lukostreľba, Klub kežmarských filatelistov predával príležitostné obálky s prítlačou pečatidla murárskeho cechu, THĽR a 725. výročia udelenia mestských práv.
Návštevníci THĽR mohli navštíviť aj dve výstavy miestneho múzea - v meštianskom dome na Ulici dr. Alexandra bola výstava Starý Kežmarok na obrazoch a dokumentoch a v hrade ďalšia výstava Kežmarské medovnikárstvo, kde boli materiály po kežmarských medovnikároch Karolovi Haydem, rodine Kollárikovej a bohužiaľ po už nebohom Júliusovi Joppovi, ktorý nechýbal ani na jednom doterajšom EĽRO a THĽR.
Večer sa pred hradom uskutočnila zábava pod názvom Kežmarok sa zabáva, kde vystúpila skupina Tučná Anča z dediny a ľudové hudby súborov Sabinovčan a Kopaničiar.

Nedeľa - 14. august 1994

O 9:00 sa opäť otvorila „koliba“, ako nazvali Kežmarčania trhový priestor a program pokračoval až do 15:30, keď sa rozkrútilo koleso šťastia s lístkami od tomboly, do ktorej prispeli hlavne kežmarskí podnikatelia. O 16:00 primátor Ing. Skupin trhy slávnostne ukončil.
Jediné, čo ostalo pre návštevníkov prístupné aj po závere THĽR, bola výstava starých poľnohospodárskych nástrojov, ktorá bola medzi hradom a predmúrím. Podklady pre výstavu pripravil Ing. Skupin a zhromaždili sa skutočne viaceré pekné nástroje z múzeí v Kežmarku, Poprade, Starej Ľubovni, ale aj od súkromníkov, napr. od poslancov mestského zastupiteľstva Ing. Jána Žihala a Ing. Františka Groholu. Medzi predmetmi boli vozy - drabiňák a doštenák, pluhy, drevené a železné brány, sejačka, ručná a gápľová mláťačka, sečkáreň, hák na vyorávanie zemiakov, vyorávač, triedička zemiakov, ale aj rôzne druhy motýk, hrabiel, vidiel, srpov, kosákov, kôs, cepov, vypichovačov, riečic, vejačiek, ručný mlyn na čistenie zrna atď. Tak isto v parku pred hradom bola aj výstavka žiackych prác Strediska praktického vyučovania v rezorte kultúry z Bratislavy.

Remeselníci - majstri na THĽR

Celkove prišlo na II. ročník THĽR 156 majstrov, pomocníkov a žiakov odborných škôl, ktorí svoju prácu predstavovali „len“ v 27 odboroch v 61 stánkoch. Zastupovali celé Slovensko, hlavne Spiš, odkiaľ bolo 40 % remeselníkov. Prišli aj Slováci z poľského Spiša (rezbári) - z Jurgova a Maďari z Hajduszoboszló (rezbári, vyšívači, čipkári). Pre návštevníkov už boli mnohé tváre veľmi známe a podľa slov divákov bolo by dobré káder remeselníkov aj obmeniť.

Remeselníci, pracujúci s kovom:
a - kováči: J. Oravec st. z Mlynček, Jozef Kaminský z Červenice, žiaci Stredného odborného učilišťa stavebného z Prešova a Stredného odborného učilišťa z Popradu b - odlievanie farebných kovov: J. Kovács z Ružomberku a J. Boráros zo Šamorína c - zlatníctvo: J. Csongor a J. Barta z Komárna d - drotárstvo: P. Lukáč a A. Zajac z Veľkého Rovného a Drôtovňa Hlohovec

Remeselníci, pracujúci s textilom

a - spracovanie ľanu:
A. Škirtová a A. Jakubčáková z Vikartoviec, M. Hvizdošová z Kluknavy, A. Štefaňáková zo Ždiaru a žiaci Strednej priemyselnej školy textilnej z Ružomberka
b - šitie krojov:
M. Bartošová zo Štrby, K. Kašperová z Torysiek a M. Holá z Košíc
c - paličkovaná čipka:
Š. Novák, V. Sámelová a M. Oleksáková z Košíc
d - výšivky:
Klub dôchodcov z Kežmarku - zastupovali ho A. Rašmanová, M. Semanová, M. Schmidtová, E. Hofmanová, Z. Gabrišová, A. Kráľová, O. Gurková, O. Molčanyová, M. Podolinská a M. Kalafutová

Remeselníci, pracujú s hlinou
a - úžitková keramika: M. Árendáš z Tvrdošoviec, rodina Korkošová zo Svätého Jura b - hrnčiari: S. Semrič z Bardejova

Remeselníci, pracujúci so sklom
J. Kocián zo Svitu a Stredné odborné učilište sklárske z Poltára

Remeselníci, vyrábajúci potraviny
medovnikári: P. Klocok a L. Joppa z Kežmarku - syn Júliusa Joppu, M. Muráriková z Trenčína a M. Rybová z Veľkej Lúky

Remeselníci, pracujúci s drevom

a - šindliari:
J. Jakubčák a O. Petrenčík z Vikartoviec
b - debnári:
J. Jacko z Jarovníc
c - korytári:
P. Michalica z Liptovskej Tepličky
d - výroba hudobných nástrojov:
Ľ. Kopčák z Betľanoviec
e - rezbári, tokári, valaškári, výrobcovia drevených šperkov a hračiek:
O. Korkoš a M. Barnáš z Kežmarku, A. Račko z Bratislavy, R. Žilík z Mojmíroviec, P. Ratkoš z Východnej, M. Hutník zo Starej Ľubovne, L. Katona z Komárna, J. Šamaj z Martina, J. Zajac zo Šuňavy, Š. Grech z Bušoviec, M. Bocko a M. Semančík z Popradu, V. Bandúr z Považskej Bystrice, M. Goľová zo Sniny, žiaci Stredného odborného učilišťa stavebného z Prešova
f - stolári:
Stredné odborné učilište nábytkové z Pravenca

Remeselníci, pracujúci s prírodnými materiálmi
a - košikári: T. Ščenský z Nižných Ružbách, M. Štefániková z Lackovej a J. Škuta zo Stankovian b - výrobky zo slamy: P. Gregor z Prievidze, J. Hupka a H. Hupková zo Serede c - výrobky zo šúpolia: manželia Katušovci z Bratislavy, K. Kročanová z Košíc a M. Maszayová z Pustých Úľan

Remeselníci, pracujúci s kožou
a - výrobky z kože: J. Reis z Prievidze, J. Kucbeľ z Detvy, M. Šabla z Hôrky a P. Tajboš zo Svitu b - kožušníci: F. Adamjak z Kežmarku a rodina Rochovských z Pohorelej

THĽR a financie
2. ročník THĽR bol ešte stále príjmový, hoci už minimálne. Príjmy činili 572527,20 Sk a výdaje 558725,77 Sk. Rozdiel bol +13801,43 Sk. Celkove ho navštívilo do 30 000 ľudí.